Alexandre Havard vybudoval filozofiu líderstva, kde hovorí, že ak chce človek v sebe vypestovať lídra, zo všetkých cností je najdôležitejšia veľkodušnosť. Na európskej náuke o cnostiach vybudoval filozofiu líderstva, ktorá spája spiritualitu, morálku i podnikavosť. Jeho filozofia líderstva je založená na koncepte cností, pretože štúdium líderstva ho priviedlo k myšlienke, že schopnosť viesť nie je ani tak otázkou zručností, rôznych techník, psychológie alebo manipulácie s ľuďmi. Je v prvom rade o dôvere. Tá vychádza z charakteru a ten je zase utváraný cnosťami.
Havard stavia svoju filozofiu líderstva na základných štyroch cnostiach:
- Statočnosť ako schopnosť uskutočniť svoje zámery;
- Rozvážnosť ako schopnosť robiť správne rozhodnutia v správny čas;
- Miernosť či sebakontrola ako schopnosť usmerňovať svoje vášne a city;
Spravodlivosť ako schopnosť dať každému, čo mu prislúcha.
Podľa Aristotela je cnosť absolútna mravná alebo duševná zdatnosť (areté), čiže stála vlastnosť, ktorým sa človek stáva dobrým a ktorým robí svoj výkon dobrým. Keď pozorujeme u niekoho, kto tieto cnosti má, prirodzene mu dôverujete. Tí ľudia majú prirodzenú autoritu. Pritom autoritu si nesmiete mýliť s mocou, je to neformálna moc, ktorá vychádza z vnútra. Treba mať však na pamäti, že cnosť je dynamická. Dáva nám schopnosť robiť určité veci, ktoré robiť nemôžete, ak cnosťami nedisponujete. Podľa Havarda lídri, ktorí nemajú vyššie zmienené štyri základné cnosti, nemôžu viesť. Vodcovstvo je totiž v prvom rade spoločenskou, duchovnou a morálnou aktivitou. Nejde o technickú záležitosť.
Ak sa pozeráme na líderstvo z duchovného hľadiska, tak si dovolíme upozorniť na základné tri cnosti:
- Viera ako schopnosť dosiahnuť svoj cieľ;
- Láska ako schopnosť riešiť neprekonateľné úlohy s pokorou;
- Nádej ako schopnosť, že nič nie je nemožné.
Výber lídrov (koordinátorov, lektorov) občianskych snemov Pán občan v podobe ,,osobnosti“ musí byť taký, aby boli vybavení hore uvedenými cnosťami. Je to veľmi dôležité pre úspech politickej a spoločenskej zmeny na Slovensku. Prechod spoločenského systému doby od egoistickej, liberálnej, nespravodlivej, kapitalistickej spoločnosti k polopriamej demokracii si to vyžaduje. Až následne môžeme nastoliť systém priamej demokracie. Etapy spoločenského vývoja vo svete, sa nedajú preskočiť!
Ako už v názve uvádzame lídrom sa človek nenarodí, lídrom sa človek stáva. Manažér, nie je vždy nevyhnutne lídrom. Ak nemá charakter, môže byť presným opakom vodcu. Nájdete veľa takých manažérov. Môže byť trebárs aj špecialistom na manažment, no ľudia vycítia, že nemá potrebné cnosti a preto voči nemu ani nepociťujú dôveru. Líderstvo nie je to isté, čo manažment. Je dôležité, aby líder bola prirodzená autorita, vtedy je akceptovaný v kolektíve, či spoločnosti.
Človek má dva rozmery. Jeden rozmer je biologický. Z neho vyplýva náš temperament, každý sa s nejakým rodíme. Máme horkokrvných alebo plachých ľudí. Ak mali všetci úspešní lídri niečo spoločné, bol to silný charakter. A to je ten druhý, duchovný rozmer človeka. Charakter je akoby naša druhá prirodzenosť, ktorú si však utvárame sami. Ak sa pozriete na grécky pôvod slova „charakter“, dôjdeme k tomu, že znamená niečo ako pečať. Tú pečať charakteru vtlačíme do nášho temperamentu, aby prestal ovládať našu osobnosť.
Už vieme, že vodcovstvo je v prvom rade spoločenskou, duchovnou a morálnou aktivitou. A tu prichádzame na koreň veci, prečo nastala morálna kríza doma aj vo svete. Z histórie vieme, že vždy, keď človek zlyhal a prestal cítiť potrebu základných ľudských cností spoločnosť išla do úpadku. A presne je to aj dnes. Členovia OZ Pán Občan musia mať v sebe tieto základné cnosti, aby sa vedeli odlíšiť od členov politických strán (myslíme tým sebectvo a osobný prospech.). Musíme pracovať pre blaho človeka tu na zemi. Chudoba je preto, lebo sa nedokážu nasýtiť bohatí. Pojem ľudia bez domova – bezdomovci vzniklo po roku 1989 nesprávnymi rozhodnutiami vedúcich predstaviteľov štátu, ktorí vzali ľuďom prácu, lebo im chýbali základné cnosti.
Pripomenieme si aj cnosť, ktorou je veľkodušnosť, začína uvedomením si, že nie sme, zvieratá, ale máme aj ducha – sme ľudia. Chceme veľkosť pre seba ale aj pre ostatných. Opakom veľkosti je malomyseľnosť a naši politici, oligarchovia ale už aj solventnejší ľudia dospeli k megalomanizmu, márnivosti, pýche a zaslepenosti. Moc politikou je spojená s mocou oligarchov! Spoločnosť Váhostav, ako učebnicový príklad spojenie moci majiteľa
Váhostavu – oligarchu s vládnou mocou. Chýba im zmysel pre spoločné dobro a zákonitosť! Zlo nie je mimo človeka, je v človeku. Ak sa má spoločnosť zmeniť musíme zmeniť sami seba! Veľkodušnosť je cnosť daná vyššou nervovou sústavou človeka tzv. podmieneným reflexom, čím sa človek líši od zvieraťa! Človek je horší, ako zvieratá. Zviera sa nažerie a spí, človeku to nestačí, človek sa naje, zabije 10 tis. ľudí, to mu je málo zabije 100 tis., to mu je málo musí zabiť milióny a ak by ho niekto nezastavil, tak ako bol Napoleon a potom Hitler v 20 st., bol by v zabíjaní pokračoval ďalej. Cez 20 mil. Sovietov zahynulo v 2. sv. vojne. Kresťania pri osídľovaní Ameriky, zabili cca 150 mil. Indiánov. V záujme zachovania moci amerického dolára, vláda USA, podporovaná oligarchami a kongresmanmi USA vykonáva bez súhlasu organizácie OSN lokálne vojny na planéte Zem.
Celá naša spoločnosť je postavená na nespravodlivosti, ale je to z nepochopenia vzniku spoločnosti. Človek sa správa sebecky, ale takto stvorený nebol. Bol stvorený nato, aby bohatší jednotlivci mohli prejaviť milosrdenstvo chudobnejším. Na tom je postavená celá spoločnosť. Podľa toho budeme všetci na konci nášho pôsobenia tu na zemi súdení.
Tieto všetky cnosti, či už základné, alebo ďalšie (pokora, spravodlivosť, čestnosť, odvážnosť, dobroprajnosť, múdrosť, mierumilovnosť, činorodosť, pracovitosť, slušnosť …) je potrebné pri práci v Občianskych snemoch Pána Občan dodržiavať, ak chceme zmeniť našu spoločnosť. Nie všetko sa podarí, lebo človek je tvor, ktorý padá, ale aj osobnosť, ktorá má šancu napraviť sa.
Držme sa aj týchto základných sociálnych princípov, ktoré vychádzajú z cností:
- Princíp spravodlivosti;
- Princíp zodpovednosti;
- Princíp participácie;
- Princíp solidarity;
- Princíp subsidiarity;
- Princíp spoločného dobra.
V politike máme politikov, ktorí snívajú veľké sny, majú ambície, usilovnosť i schopnosti ich uskutočniť. Lenže v morálnych a právnych normách nevidia zábrany pre svoju činnosť, ale len dočasné prekážky, ktoré treba nejako obísť. Pravidlá sú podľa nich len pre obyčajných ľudí.
My členovia Občianskeho snemu OZ si to nemyslíme. Za temperament človek nemôžeme, za charakter už áno. Charakter je morálny návyk, ktorý v sebe krok za krokom pestujeme. Najskôr získavame morálnu silu v malom a potom obstojíme aj v ťažších skúškach. Samozrejme, že človek má pri utváraní charakteru slobodnú vôľu. Nie je predurčený biológiou, ako je to pri temperamente. Úspešní lídri, majú veľmi rozdielny temperament, ale z každého z nich vyžaruje silný charakter. A na takomto charaktere osobností chceme aj my budovať lídrov našich občianskych snemov OZ Pán Občan.
